psychológia
Prečo si dávame mená?

Prečo si dávame mená?

Nie, nebojte sa, nejdem vám tu hovoriť celú históriu toho, kedy, kde a ako to začalo. Šli by sme veľmi ďaleko do histórie, možno niekde 10 tis. rokov pred Kristom, kedy predchodca človeka začal mať potrebu identifikácie seba, svojich príbuzných a vecí naokolo. Skôr by som sa chcela zamerať na to, prečo to robíme dnes a aký význam to má z hľadiska psychológie a vzťahu k nám samým.

Príklad vezmem zo svojho vlastného života. Tým, že mám dve krstné mená, pri každom zoznámení dostávam otázku, ako ma majú volať, Eva, alebo Mária, či oboje. Keďže navonok nepreferujem nič, dávam ľuďom slobodný výber. A úprimne, nie vždy som spokojná. Väčšinou ma neoslovujú menom vôbec. Ani v situácii, kedy je to potrebné.

Samozrejme, chybu robím aj ja, lebo neznámy človek si len ťažko vyberie, možno sa skôr prispôsobí tomu, ako počuje, že ma volajú iní.

Horšie ale je, keď ostanete bez mena. Nie preto, že si ho niekto nepamätá, alebo si len nevie vybrať. Ale jednoducho preto, že sa nechce pripútať. Pretože dať niekomu meno či prezývku znamená, že sa k tej osobe istým spôsobom pripútame. A toto puto silnie každý jedným oslovením. Veď aj preto je vzťah medzi dieťaťom a matkou taký silný, lebo matka dieťa od narodenia oslovuje menom. A aké je prvé slovo dieťaťa? Väčšinou mama.

Neviem presne, čo hovoria štatistiky, ale v minulosti nebolo toľko rozvodov. Prečo? Okrem iných veci asi aj kvôli tomu, že ľudia sa volali podľa mena. Hovorili si miláčik, láska, zlatko, ale nebolo toho tak veľa, ako je tomu dnes.

Osloviť niekoho menom je jednoducho pripútanie sa. Pripútanie sa k osobe, ktorú oslovujeme menom, ale aj k osobe, ktorá oslovila menom nás.

Prečo? Lebo naše meno nám bolo dané z dôvodu identifikácie, s ktorou sme sa zžili, dokonca aj vtedy, keď sa nám až tak nepáči a chceli by sme sa volať inak. Podvedomie reaguje na to slovo a je nám najbližšie. Preto očakávame, že ľudia, ktorí sú nám blízki, budú používať niečo, čo je blízke nám už od narodenia, niekedy aj skôr. Ak tomu tak nie je, citová väzba na nich nie je až taká silná a vieme sa aj relatívne rýchlo odpútať. To, samozrejme, platí aj opačne.

Ak teda chcete mať s niekým bližší vzťah, oslovujte sa menom. Predsa len počuť svoje meno z úst milovanej osoby je na nezaplatenie.

S pozdravom

Eva Mária 😉