„Hackni“ svoj mozog z úzkosti z koronavírusu

Neistota týkajúca sa korona vírusu rozširuje úzkosť prostredníctvom „sociálnej nákazy“.

Psychiater Judson A. Brewer z Brown University (Rhode Island, USA) hovorí o tom, ako sa úzkosť a panika rodia zo strachu. Strach nám pomáha prežiť – je to najstarší mechanizmus na prežitie, aký máme. Strach nás učí ako sa vyhnúť nebezpečným situáciám. Evolučne nám vytvára tri elementy, ktoré sa učíme: stopa prostredia, správanie a výsledok. (Napríklad ak chceme prejsť cez cestu, pozrieme sa najskôr vpravo a vľavo, či môžeme prejsť. Ak by sme sa nepozreli a niečo sa nám stane, ďalšie razy sa radšej dvakrát pozrieme na obe strany, či je prechod cez cestu naozaj bezpečný.)

Pred miliónmi rokov sa vyvinula horná časť ľudského mozgu nazývaná neo kortex. Je to sídlo našej kreativity a plánovania. To znamená, že na základe minulých skúseností dokáže predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. Ak tam však nejaká informácia z minulej skúsenosti chýba, náš neo kortex začne pracovať. Vytvorí niekoľko možných scenárov a spúšťa simulácie na základe predchádzajúcich udalostí, ktoré sa najviac podobajú tej súčasnej situácii. Ak však náš neo kortex nemá dostatok informácií na presnú predpoveď budúcnosti, nastáva pocit strachu, nervozita či nevoľnosť z bezprostrednej situácie. A to vidíme práve teraz s koronavírusom.

Vedci sa snažia zistiť čo najviac informácií o koronavíruse, aby presne vedeli, aký je nákazlivý a smrtiaci, a podľa toho konať. To zatiaľ vyvoláva neistotu. Bez presných informácií naše mozgy roztáčajú v našej hlave príbehy strachu. Úzkosť je poháňaná neistotou a je nákazlivá. V psychológii sa šírenie emócií jednej osoby na druhú nazýva sociálna nákaza (social contagion). Tak naša úzkosť môže byť vyvolaná jednoduchým rozprávaním sa s niekým, kto už úzkosť zo situácie má. Ich ustráchané slová infikujú emocionálne náš neo kortex. Ten sa dostáva mimo kontrolu, pretože sa začne obávať o vlastné zdravie, o zdravie blízkych, či o to, aký to bude mať vplyv na naše pracovné miesto.

Ak nedokážeme ovládnuť našu úzkosť, emocionálna horúčka sa zmení na paniku. Panika je definovaná ako „náhly nekontrolovateľný strach alebo úzkosť, ktorý často spôsobuje výrazne nemysliteľné správanie.“ Ak naša neistota a strach z budúcnosti presiahnu určitú úroveň, naše rácio sa jednoducho vypne. Logicky možno vieme, že nepotrebujeme zásoby jedla a toaletného papiera na pol roka dopredu, napriek tomu sa náš nákupný košík plní, pretože úzkosť napadla náš mozog a dostávame sa do režimu prežitia.

 

Ako teda nepodliehať panike?

Potlačiť úzkosť nepomôže, pretože v tej chvíli je potrebné sa spoliehať práve na neo kortex, ktorý je v kritických okamihoch vypnutý. Preto je lepšie sa naučiť viac o tom, ako náš mozog funguje, aby sme videli, ako neistota oslabuje našu schopnosť vyrovnať sa so stresom.

Na to, aby sme „hackli“ mozog a prelomili cyklus úzkosti, musíme si uvedomiť dve veci: že sa dostávame do úzkosti alebo do paniky, a aký je toho výsledok. Tak zistíme, či nám naše správanie naozaj pomáha prežiť, alebo nás v skutočnosti posúva iným smerom. Panika totiž môže viesť k nebezpečnému impulzívnemu konaniu. Úzkosť tiež oslabuje naše fyzické aj psychické zdravie, čo môže spôsobiť dlhodobejšie zdravotné následky.

Keď si uvedomíme, aká nepríjemná úzkosť je, môžeme zámerne priniesť mozgu lepšiu ponuku. Keďže naše mozgy si vyberú pre nás prospešnejšie správanie, pretože sa cítia lepšie, môžeme praxou nahradiť staré správanie. Takže starosti nahradíme tým, čo je pre nás prospešnejšie.

Napríklad, ak si všimnete, že sa zvyknete dotýkať tváre, nie je potrebné prepadať panike, že ochoriete. Namiesto paniky sa zhlboka nadýchnite a spýtajte sa sami seba, kedy ste si naposledy umyli ruky. Len položením tejto otázky znova aktivujete svoj neo kortex a dávate mu šancu konať racionálne. Tu treba využiť situáciu a uvedomiť si, že ak ste si umyli ruky, neboli ste na verejnosti, pravdepodobnosť, že ochoriete, je nízka.

Čím viac pozitívny pocit máte a udržiavate hygienu, tým lepšie sa cítite. Mozog si automaticky porovná tento pocit s negatívnym, ktorý spôsobuje úzkosť či paniku a prirodzene si vyberie to, čo mu spôsobuje cítiť sa lepšie.
Doktor Brewer študoval tento mechanizmus uvedomenia si a preprogramovania desiatky rokov. Dokážete ním zredukovať úzkosť až o 63 % do dvoch až troch mesiacov. Keď náš neo kortex bude pracovať racionálne len týmto jednoduchým tréningom, môžeme ho naučiť množstvo pre nás prospešnejších činností.

 
Originál článku