História koučingu I.

Koučing je zmes psychológie, neuro-lingvistického programovania, spoznávania seba samého a napredovanie vďaka vlastným schopnostiam ale hlavne práce s naším podvedomím. Táto samostatná vedná disciplína patrí medzi tie mladšie. Je tu len od roku 1970 a za všetko môžu títo dvaja páni: John Whitmore (1937-2017) a Timothy Gallwey (1938).

Čo je to koučing?

Predtým, než sa pozrieme na to, ako sa dali títo dvaja páni z rôznych svetov dokopy, si ale povedzme, čo to koučing vôbec je.
Koučing alebo coaching je rozvíjanie schopností a zručností jednotlivca alebo tímu. Najskôr sa začal využívať v športe. Ale vďaka pochopeniu psychológie za tým, sa úspešne uplatnil aj v iných sférach života, ako je osobnostný rozvoj, kariérny rozvoj, manažment, životný štýl, vzťahy, a veľa ďalšieho.

Podľa ICF (International Coach Federation) je koučovanie partnerstvo medzi koučom a klientom. Je založené na koučovacom rozhovore, ktorý evokuje nové myšlienky, inšpirácie a v klientovi maximalizuje osobnostný či pracovný potenciál.

Kouč počúva klienta aktívne a kladením správnych účinných otázok ho podnecuje premýšľať, uvedomovať si súvislosti a zvyšovať jeho motiváciu. Vďaka nadobudnutým skúsenostiam a zručnostiam klient napreduje a dosahuje svoje ciele, skvalitňuje svoj život a rozvíja medziľudské vzťahy.

Ako vznikol koučing?

Najstaršou a najrozšírenejšou oblasťou, v ktorej sa koučing pôvodne využíval, bol šport. Neskôr, pod vplyvom vývoja psychológie, neurovedy, rôznych filozofických smerov, vzdelávania a organizačných a líderských praktík, sa vyvinulo koučovanie ako nezávislá disciplína. Bolo to v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa prijal rad noriem a dnes sa vďaka tomu používa koučovanie ako samostatná vedná disciplína venujúca sa osobnostnému a profesijnému rozvoju človeka.

Kto sú Whitmore a Gallwey?

John Whitmore
Sir John Whitmore, zakldateľ koučingu

Otcom koučingu je Angličan sir John Whitmore, bývalý automobilový pretekár a majster sveta. Keď mal dvadsať rokov, svoju vášeň k automobilom zavesil na klinec a začal spravovať veľké poľnohospodárske podniky a spoločnosti zaoberajúce sa návrhom nových výrobkov. Bol popredným mysliteľom vo vedení tímov a v organizačných zmenách.

Keď sa v roku 1968 vykašľal aj na podnikanie, začal v USA študovať psychológiu. Po štúdiu sa vrátil späť do Anglicka a založil tenisovú a lyžiarsku školu. Tu už spolupracoval s Timothym Gallweyom a vznikla kniha Inner Game of Tennis. V nej sa zaoberali podstatou koučovania, kde spojili poznatky psychológie a športu a nových prístupov.

Tiež vytvorili model/techniku koučovania G.R.O.W., ktorý je možné aplikovať na množstvo oblastí osobného či profesionálneho života. Boli prví, ktorí sformulovali koučovacie procesy a vytvorili zážitkové učenie na prekonanie vnútorných prekážok ľudského potencionálu a vysokej výkonnosti. Našli spôsob, ako odstrániť strach, pochybnosti a obmedzujúce presvedčenia z našich životov.

Timothy Gallwey
Timothy Gallwey, zakladateľ koučingu

Timothy Gallwey bol pedagóg a kapitánom tenisového mužstva Harvardskej univerzity a je autorom série kníh (Inner Game of Tennis, Inner Game of Golf, Inner Game of Music (Barry Green), Inner Skiing a Inner Game of Work). V nich stanovil novú metodológiu Inner Game (Vnútorná hra) pre koučovanie a rozvoj osobnej a profesionálnej excelentnosti v rôznych oblastiach života. Popri športu sa jeho tréningové metódy uplatňovali aj v oblasti obchodu, zdravotníctva a vzdelávania.

Gallwey sa v sedemdesiatych rokoch naučil meditačné techniky, ktoré zlepšili jeho schopnosť sústrediť sa spôsobom, a tým vylepšil svoju hru. Vytvoril program, v ktorom je potrebné zamerať sa na žiaka/klienta, nie na učiteľa (toto tvrdenie mali predtým už aj psychológ Carl Rogers, pedagógovia z Montessori, ale aj Sokrates). Neskôr boli pridané ďalšie metódy, ako je NLP, ale základné humanistické alebo rogeriánske princípy zostávajú dodnes nedotknuté.