Čo robí mentálny kouč v športe?

Skončila nám olympiáda a ja sa teším z úspechu Slovákov, ktorí našu krajinu reprezentovali. Ale nebudem klamať, najviac sa teším z bronzovej medaile našich hokejistov. Hokej milujem od svojich asi 4 rokov a odvtedy nebolo šampionátu, ktorý by bol bezo mňa.

Je to možno paradox, hoci sa športu venujem celý život a vlastne každý deň, nikdy som nehrala taký skutočný hokej – neviem korčuľovať. Ale o tom nebudem písať.

Od kedy koučujem a spoznávam tajomstvá nášho mozgu – ako vníma, myslí, cíti, funguje… dostávam otázky aj k mentálnemu koučingu pri športe. A keďže okrem mentálneho koučingu som aj kondičný tréner, chápem veci zo širšia. Mala som tú česť pracovať aj niektorými športovcami, takže mnohí sa ma pýtajú, čo taký kouč, ktorý sa stará o hlavu pred výkonom, vlastne robí. Skúsim to teda v niekoľkých riadkoch popísať.

Športový mentálny kouč venuje svoju pozornosť hlavne tomu, aká je osobnosť športovca a osobnosť trénera. Ale tiež sa sústreďuje na výkonovú motiváciu, myslenie, emócie, koncentráciu, prípravu pred štartom/zápasom, počas súťaže, psychológiu tréningu, tím ako celok, psychickú regeneráciu a samozrejme, samotný mentálny tréning (PST).

Dôvera nadovšetko

Ako to už pri koučingu celkovo býva, ak nie je dôvera medzi koučom a koučovaným, nie je nič. Vlastne žiaden vzťah sa nedá stavať bez dôvery. V tomto prípade v športe to je asi o kúsok jednoduchšie, lebo mentálnych koučov, čo sa venujú športu, nie je až tak veľa. Takže športovec buď berie alebo má smolu. Dobrý kouč však napriek tomu potrebuje dôveru budovať, lebo od nej sa odvíja celkový výsledok úspechu.

Ak je vybudovaná dôvera, je dobré, ak kouč pozná osobnú minulosť športovca. Čiže to, v akej rodine vyrastal, aké sú tu vzťahy, ale aj aké vzťahy má v súčasnosti. Pretože či chceme, alebo nie, naša rodina nás formovala, formovala naše myslenie a prežívanie. A ak sa hráč napríklad poháda so svojou partnerkou, ovplyvní to aj jeho výkon.

Osobnosť športovca je najdôležitejšia

Každý človek je iný, a platí to aj v kolektíve ako je hokej. Hoci sú jeden tím, stále ide o individuálne osobnosti. Majú rozdielny nervový systém, čo určuje štyri osobnostné typy: sangvinik, flegmatik, cholerik a melancholik. Podľa toho, aký je hráč typ, sa odvíja aj jeho nábeh na výkon, výdrž, či dĺžka regenerácie.

V psychológii športu však poznáme aj typy osobnosti ako somatotonik, viscerotonik a cerebrotonik. Toto zas určuje, akým spôsobom športovec reaguje na stres pred a počas zápasu. Asi ste si všimli, že niekedy naši hokejisti pri rozhovoroch medzi tretinami rozprávajú a dokopy nevieme, čo vlastne chceli povedať. To je napríklad bežná vec u cerebrotonika.

Aj športovec je len človek

V psychológii hovoríme o tzv. obranných mechanizmoch. Máme ich všetci a používame ich väčšinou nevedome. Ak pracujeme na svojej osobnosti a na svojom raste, vieme si ich uvedomovať. Zbavujeme sa ich však veľmi ťažko.
Tieto obranné mechanizmy používame hlavne vtedy, keď niečo nejde tak, ako si predstavujeme. Sú podfarbené emóciou a skrýva sa za nimi ďalšia, tá skutočná. Obranné mechanizmy v športe sú hlavne projekcia, bagatelizácia, vytesnenie, racionalizácia, relativizácia, presun, hyperkompenzácia, percepčná obrana, prenos a protiprenos.

Práca s motiváciou

Čo každého športovca ženie k výkonu, je motivácia. Motivácia je energia, ktorú je schopný hráč dať do svojej hry. Býva vonkajšia a/alebo vnútorná, má svoj cieľ, intenzitu a trvalosť, vychádza prevažne z našich biologických zdrojov a pramení z vedomých alebo nevedomých podnetov.

Tiež sú typy športovcov, ktorí sa orientujú viac na seba (ego-orientation) alebo na úlohu (task-orientation). Ak sa pozrieme priamo na našich bronzových hokejistov, je jednoznačné, že je v nich prevaha práve orientovaných na úlohu.

Na motiváciu pôsobia naše hodnoty, potreby, postoje, vnútorné presvedčenia a naše myslenie. A tých môže byť neúrekom. A samozrejme, občas sa vyskytne aj motivačná kríza, hlavne v čase, ak to nejde úplne podľa našich predstáv. Práve tu zohráva mentálny kouč dôležitú úlohu a pomáha hráčom nájsť zmysel.

Na čo musí mentálny kouč v športe myslieť?

Na veľa vecí. Okrem toho, že podporuje športovca či celý tím, definuje spolu s hlavným trénerom ciele. Ak je reč o mladom športovcovi (žiak, junior…), dôležitá je práca aj s rodičmi.

Každý športovec potrebuje pracovať so sústredenosťou, proaktivitou, so sebadôverou a dôverou vo svoje schopnosti. Musí vedieť znášať stres a tlak, menežovať svoje očakávania, či mentálnu prípravu pred zápasom/pred súťažou. Dôležitý je ale aj práca s regeneráciu a relaxáciou, no a samozrejme, rekonvalescencia po zranení.

Ak kouč pracuje len s jednotlivcom, sústreďuje sa priamo na neho. Ak však pracuje s celým tímom okrem osobnostnej zložky každého člena buduje aj tím samotný, sleduje a v prípade potreby nasmeruje jeho dynamiku, rieši niekedy zložitú komunikáciu a množstvo ďalších vecí, ktoré by pokojne mohli byť na ďalší článok.

Najdôležitejšou zložkou v práci mentálneho kouča je však to, aby si športovec užil celú cestu od tréningov cez súťaž. Entuziazmus je to, čo robí radosť v jeho výkone, túžbu víťaziť, a tiež je to následne atraktívne pre diváka a motivujúce pre ďalšie generácie.

Mentálny kouč má svoj denník

Alebo by mal mať. Hlavne ak pracuje naraz s viacerými športovcami. Vedie si hlavne záznamy o tom, s akým typom hráča práve pracuje, aká je osobnosť, jeho aktuálny psychický stav a tiež jeho história. Súčasťou záznamu je určenie cieľa. Ak nevieme, kde sme a kam smerujeme, len blúdime a zbytočne strácame čas a energiu. Stanovenie cieľa je preto veľmi dôležitou zložkou, ako aj to, akým spôsobom a kedy sa k nemu dopracujeme.

Takže aj takéto veci robí mentálny kouč. Samozrejme, musí byť skvelý poslucháč a vedieť čítať neverbálnu komunikáciu. Veď predsa je oporou tímu. Ak sa tímu nedarí, pokojne to môžete zvaliť na neho.

A ešte jedna vec. Nie je dôležité vyhrať každý zápas, ale vyhrať každý dôležitý zápas.

Na záver ešte raz veľká a úprimná gratulácia našim zlatým – bronzovým chlapcom. Hrali ste naozaj skvele, môžete byť na seba hrdí, lebo aj ja som. Aj keď vám (slovenskému hokeju dlhodobo) verilo len zopár „verných“, dokázali ste obrátiť nepriaznivú situáciu zo začiatku turnaja a právom vám na hrudi žiari zlatá medaila. Dobre, bronzová, ale ako zlatá. Ukázali ste pevný charakter a tímového ducha. Na ľade ste vypľuli dušu a ukázali ste, čo asi ešte nikto. Ďakujem vám za tieto ohromné zážitky a prajem vám, nech toto je len začiatok vašich ďalších veľkých úspechov.