príbehy klientov
Výzva na štrbavý úsmev

Výzva na štrbavý úsmev

Milí priatelia,

toto je menej typický článok ako zvyknem písať. Chcem vás poprosiť o jednu vec. Svetom zúri pandémia a fyzické zdravie nie je jediné, o ktoré je potrebné sa starať. Psychické zdravie je rovnako dôležité, ak nie viac. Preto (aj) vďaka kurzu a výcviku v krízovej intervencii (psychická podpora v akútnej, náhlej psychicky náročnej situácii) okrem iného pracujem ako pomocný psychológ v jednom domove dôchodcov.

Situácia je tu náročná. Niektorým ľuďom sa nepodarilo pomôcť, čo mi je nesmierne ľúto. Ale stále ostáva nádej, že sú ľudia, ktorým sa pomôcť dá. A pomôcť viete aj vy.

Domovy dôchodcov sú už takmer rok uzavreté a starkí nevideli svojich príbuzných, nedostali objatie, veľa z nich sú izolovaní rok celé dni sami na izbe. Toto predstavuje pre človeka akéhokoľvek veku obrovskú psychickú záťaž. Okrem toho, že denne zápasia s osamelosťou, mnohí majú rôzne choroby, ktoré prichádzajú s vekom. Niektorí sú imobilní – čiastočne, alebo úplne a odkázaní na pomoc iných. Aby toho nebolo málo, pristálo im na dverách izby označenie Covid Positive. Mnohí z nich tento boj prehrali, iní stále bojujú. Tí, čo majú väčšie šťastie, zbierajú sily, aby vstali z postele. Tí, ktorým šťastená až tak nepriala, bojujú, aby sa mohli znova a znova nadýchnuť, niektorí s pomocou prístrojov.

Áno, situácia je náročná. Ale nepíšem preto, aby som vbudila nejaký súcit, ale aby som našla čo najviac ľudí, ktorí sa zapoja do výzvy o štrbavý úsmev.

O čo ide?

Mám niekoľko klientov, ktorých v domove dôchodcov pravidelne navštevujem (každý máme rozdelených „tých svojich“). Jeden z nich je post covidový pacient a chválil sa mi, ako dostal list od 11-ročnej Sáry so slovami „Milý neznámy deduško…“ Tento pán list pozná celý naspamäť, čo ho číta vždy vtedy, keď pocíti samotu. A to je vraj niekoľkokrát za deň. Tento list sa stal zdrojom jeho sily a nádeje.

Takýto list však nedostal každý deduško a každá babička. Aj preto by som vás rada zapojila do výzvy za štrbavý úsmev, čo momentálne väčšina týchto seniorov má. (Kvôli zhoršenému dýchaniu majú protézy odložené v pohári.)

Čo treba urobiť?

Stačí napísať list neznámemu deduškovi alebo babičke do ktoréhokoľvek domova dôchodcov. Zoznam nájdete tu. List môže obsahovať niekoľko slov o vás, o vašich záľubách. Môžete pridať kresbu. Ale najdôležitejšie je, aby tam bolo prianie, aby mal senior veľa sily na boj so samotnou alebo s pandémiou. Týchto niekoľko slov dokáže naozaj veľmi inšpirovať starkých a motivovať ich, aby to celé zvládli. Vám to zaberie pár minút, no babičke a deduškovi to zlepší náladu na niekoľko dní, týždňov aj mesiacov v izolácii.

Vopred vám všetkým ďakujem za každý jeden štrbavý úsmev.